Hriech
... hriech je prestúpením zákona (1. Jána 3:4)
Správne chápanie hriechu je základom pre pravdivé pochopenie kresťanstva. Bez neho sú pravdy, ako ospravedlnenie, obrátenie či posvätenie, iba slovami a pomenovaniami. To prvé, čo Boh koná, vždy keď k sebe priťahuje ľudí, je to, že v nich spôsobuje vnútorné uvedomenie si vlastnej hriešnosti. Tak ako stvorenie sveta začalo objavením sa svetla (Genesis 1:3), podobne toto nové uvedomenie si hriechu je počiatkom duchovného znovustvorenia danej osoby. Boh zažiari Svätým Duchom do našich sŕdc a od tohto okamihu začína náš nový duchovný život (2. Korintským 4:6).
1. Niektoré definície hriechu
Hriech je strašná duchovná choroba, ktorá postihla celú ľudskú rasu. Hriech pozostáva z akéhokoľvek činu, reči, myšlienky alebo predstavy, ktorá nie je v dokonalom súlade s Božou mysľou a Božím zákonom. I to najnepatrnejšie vonkajšie alebo vnútorné odchýlenie sa od dokonalého súladu so zjavenou Božou vôľou a charakterom je hriechom a v okamihu nás činí vinnými pred Božou tvárou. Je veľmi ľahké prestúpiť Boží zákon myšlienkou alebo túžbou aj vtedy, keď nenastal žiadny viditeľný akt neprávosti. Náš
Pán to vyjasnil bez akýchkoľvek pochybností vo svojej Kázni na hore (Matúš 5:21-28).
Boží zákon ľahko porušíme aj vtedy, keď zanedbáme to, čo nám ukladá. Aj túto pravdu Ježiš veľmi jasne oznámil: „ bol som hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť" (Matúš 25:41-43). Tiež si musíme pripomenúť, že je možné spáchať hriech aj bez toho, aby sme si ho uvedomovali. Izrael ako Boží ľud dostal poznanie, že aj nevedomé hriechy sú hriechmi (Leviticus 4) a náš Pán to potvrdil, keď povedal: „ ... ten, ktorý neznal, ale konal veci, hodné bitky, bude menej bitý... " (Lukáš 12:48). Musíme mať neprestajne na pamäti, že naše nedokonalé poznanie nie je pravdivým meradlom našej hriešnosti!
2. Pôvod a prameň hriechu
Naša hriešnosť nepochádza zo zdroja mimo nás, ale z nášho vnútra. Nie je to ani dôsledok nesprávnej výchovy v detstve, nenaučili sme sa jej od zlých kamarátov ani odpozorovaním zlého príkladu. Nie! Je to rodinná dedičná choroba, ktorú máme od narodenia a zdedili sme ju po našich prvých rodičoch Adamovi a Eve. „ Skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta..." (Rímskym 5:12). Aj to najkrajšie dieťatko, ktoré sa narodilo tento rok, nie je „malý nevinný uzlíček", ale malý hriešnik. Len pozorujte ako rastie a čoskoro uvidíte zárodky klamstva, náladovosti, sebectva, svojvôle, tvrdošijnosti, lakomstva, žiarlivosti a zlej vášne, ktoré ak sa im nechá voľný priestor, porastu tak rýchlo ako burina v záhrade. Od koho sa to dieťa naučilo? Iba Biblia pozná odpoveď na túto otázku! „Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstva, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstva, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka". (Marek 7:21—23).
3. Čo všetko hriech zasiahol
Nedajme sa pomýliť. Jediné bezpečné územie pre budovanie nášho poznania, je učenie Biblie. „ Všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky [ľudského] srdca, je len zlé po všetky dni" (Genesis 6:5); „Najľstivejšie od všetkého je srdce" (Jeremiáš 17:9). Hriech ako choroba zasiahol všetky zložky nášho myslenia: chápanie, pocity, schopnosť uvažovať, vôľu; to všetko je nakazené. Ešte aj naše svedomie je zaslepené, a preto sa naň nedá spoliehať ako na dôveryhodného radcu pre dobré správanie; pokiaľ nedošlo k osvieteniu svedomia Svätým Duchom.
To všetko môže byť zakryté vonkajšou zásterou láskavosti. Je pravda, že mnoho ľudí má impozantné schopnosti a vyznačujú sa nesmiernym potenciálom vynikať v umení, vede či literatúre. Faktom však zostáva, že s ohľadom na duchovné veci sme „mŕtvi". Od prirodzenosti vo svojom srdci nemáme žiadnu lásku k Bohu ani bázeň pred ním. To najlepšie v nás je zmiešané s porušenosťou natoľko, že následný kontrast slúži iba na to, aby ukázal mieru, do akej sme hriešni.
Hriech je tak mocný, že ešte aj po našom obrátení pôsobením Ducha Svätého naďalej vnímame jeho silu. Nie je možné zbaviť sa priamo koreňov hriechu, ktorý je v nás. Pokiaľ hovoríme o kresťanoch, s istotou môžeme vedieť len to, že hriech je už oslabený a Božia milosť, ktorá v nás prebýva, ho svojou mocou tlmí. O ohromnej moci a vitalite hriechu svedčí najlepšie náš každodenný zápas, ktorý musíme zvádzať medzi žiadosťami tela a ducha.
Nepoznám väčší dôkaz potvrdzujúci pravdivosť biblického záznamu o pôvode človeka, ako ten, že hriech je bez výnimky prítomný v každej ľudskej bytosti. Ak prijmeme to, že všetky ľudské bytosti pochádzajú z jedného páru a že tento pár sa vzbúril proti Bohu, potom ľahko pochopíme stav našej ľudskej prirodzenosti. Ak odmietneme záznam z knihy Genesis (ako to niektorí robia),
potom nám zostáva problém, ako vysvetlíme nesmierny rozsah a moc hriechu v súčasnosti.
Je šťastný ten kresťan, ktorý chápe realitu hriechu a môže vyznať: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša-Krista ", pričom ani na okamih nezabúda bdieť a modliť sa, aby neupadol do pokušenia.
4.Nakoľko je hriech hanebný
Nemyslím si, že by sme my ľudia, ktorí máme tak neadekvátnu predstavu o hriechu, mohli vôbec naplno obsiahnuť prenesmiernu ohyzdnosť hriechu v Božích čistých očiach. Nevidomý človek nedokáže rozlíšiť slávny umelecký výtvor od nevkusného nápisu na stene panelového domu, rovnako ako ani nepočujúci človek nerozozná rozdiel medzi zapískaním a koncertným organom.
Veľmi dobre si uvedomme a zapamätajme, že Boh je „pričistých očí, než aby hľadel na zlé" (Abakuk 1:13), a preto „duša, ktorá hreší, tá zomrie" (Ezechiel 18:4). Máme aj slová z pier samotného Ježiša, „títo pôjdu do večného trápenia" (Matúš 25: 46). Sú to desivé slová, keď si uvedomíme, že sú zapísané v knihe milosrdného Boha!
Avšak žiadny dôkaz nečistoty hriechu nie je tak zdrvujúci a ne-vyvrátiteľný ako kríž a zvolanie nášho Pána: „ Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil? " (Matúš 27:46). „Úplnú hriešnosť hriechu" si naplno uvedomíme, až keď Kristus príde druhýkrát.
5.Nakoľko je hriech zradný
Klamlivosť hriechu sa dá ukázať na tom, ako rýchlo si vieme nájsť výhovorky a bagatelizovať vinu. Hovoríme: „Je to iba drobný hriech..., Boh je milosrdný... myslel som to dobre... nebuďme príliš detailistickí... veď sa vlastne nič nestalo..."
Čo tým chceme povedať? Vyjadrujeme tým našu snahu oklamať samých seba vo viere, že hriech v skutočnosti nie je až tak veľmi hriešny. Obávam sa, že si neuvedomujeme nesmiernu zákernosť hriechu. Len málokedy sa hriech hneď od počiatku prejaví ako hriech.
Máme teda tie najvážnejšie dôvody, aby sme sa pokorili a ponížili, dôvody uznať nevyhnutnú potrebu premeny srdca - premenu, ktorú Písmo nazýva obživenie, nové narodenie, obrátenie. Na druhej strane, ako veľmi by sme mali ďakovať za posolstvo evanjelia, ktoré hovorí práve o lieku na túto chorobu. Nemusíme mať strach zo skúmania podstaty, pôvodu, moci, rozsahu a ohavnosti hriechu, ak pri tom všetkom hľadíme na spasenie, ktoré nám je dané v Ježišovi Kristovi: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť" (Rímskym 5:20).
6. Praktické aplikácie vyplývajúce z učenia o hriechu
a. V prvom rade je biblický pohľad na hriech jednou z najúčinnejších protilátok proti matnej a zahmlenej teológii, ktorá sa v poslednom čase tak veľmi rozšírila: „trochu Krista, trochu milosti, trochu viery". Takáto neurčitá teológia nebude mať žiadny dopad na náš každodenný život a už vôbec neupokojí srdce človeka v okamihu smrti. Všetci, ktorí sa hlásia k takejto teológii, si často až prineskoro uvedomia, že na ich náboženstve nie je nič pevné či skutočné.
Žiadny človek neobráti svoju tvár napevno k nebesiam a nezačne žiť ako pútnik, pokiaľ autenticky nezakúsi, že mu hrozí peklo ako následok hriechu. Môžeme si byť istí, že ľudia nikdy nepôjdu k Ježišovi, nezostanú s ním a nebudú s ním žiť, pokiaľ najprv nezistia, prečo k nemu potrebujú prísť. Tých, ktorých Svätý Duch priťahuje ku Kristovi, tých aj usvedčuje z hriešnosti.
b. Biblický pohľad na hriech je tou najlepšou protilátkou na liberálnu a modernistickú teológiu. Táto teológia má tendenciu odmietať všetky dogmatické vyhlásenia o pravde a snaží sa nás presvedčiť, že všetko je rovnako správne, každý má pravdu a nakoniec budú aj tak všetci ľudia spasení. Kristova obeť zmierenia, reálna osobnosť diabla, zázraky, o ktorých Písmo hovorí, ozajstnosť a večné trvanie budúceho trestu - všetky tieto pravdy boli odsunuté bokom na základe mylnej viery, že tento krok urobí kresťanstvo prijateľnejším pre moderné myslenie.
c. Biblický pohľad na hriech je tou najlepšou protilátkou na ceremoniálne a formálne kresťanstvo. Malé dieťa sa uspokojí s hračkami a bábikami, avšak len do okamihu, pokým nevyhladne. Rovnako je to aj s našou ľudskou dušou. Keď raz niekto rozozná svoju vlastnú hriešnosť a to, ako veľmi potrebuje Spasiteľa, potom sa mu hudba, kvety, sviečky, kadidlo, zástavy a ľudské obrady budú zdať zbytočným mrhaním času.
d. Biblický pohľad na hriech je tou najlepšou protilátkou na teórie o bezhriešnej dokonalosti. Zakaždým sa dívajme vysoko a zápästné o veľký cieľ. Ak nám ktorákoľvek skupina ľudí chce nahovoriť, že už tu na tomto svete môže kresťan celé roky žiť v nerušenom spoločenstve s Bohom, potom musím povedať, že takýto pohľad je nebiblický a nebezpečný. „Keď povieme, že nemáme hriechu,
sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy " (1. Jána 1:8).
e. Biblický pohľad na hriech je tou najlepšou protilátkou na sklon podceňovať osobnú svätosť. Už dlho so zármutkom sledujem, ako medzi vyznávajúcimi kresťanmi upadá štandard svätosti pre každodenný život. Je možné, že nárast bohatstva so sebou priniesol epidémiu svetáctva a lásku k pohodliu. Možno že náboženské kontroverzie vysušili náš duchovný život. Nech už je príčina tohto javu akákoľvek, zostáva skutočnosťou, že za posledné roky (pozn. red.:t. j. v 19. storočí) sa medzi kresťanmi udomácnil nižší štandard svätosti než aký existoval za čias našich otcov. Som presvedčený, že prvým krokom smerom k dosiahnutiu vyššej miery svätosti je plnšie uvedomenie si šokujúcej hriešnosti hriechu.
