Štvrtá kapitola - Svätosť

Text na stiahnutie:

04 Svatost citacka.pdf (61 kB)

04 Svatost.pdf (57,3 kB)

CELÝ TEXT na čítanie...

Svätosť

Stíhajte...posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána (Židom 12:14)

Sme svätí? Uvidíme Pána? Šalamún vraví, že je „čas plakaniu a čas smiatiu... čas mlčaniu a čas hovoreniu " (Kazateľ 3:4,7). Ale čas byť svätým je teraz! Nech už sme čímkoľvek a kýmkoľvek, svätosť potrebujeme práve dnes. Aj keď je tento svet uponáhľaný a ustaraný, prosím, vypočujte ma.

1. Čo je praktická svätosť a akých ľudí Boh označuje za svätých.

a. Svätosť je dispozícia súhlasiť s Božou vôľou. Znamená milovať to, čo miluje Boh a nenávidieť to, čo On nenávidí. Svätosť znamená hodnotiť všetky veci tohto života meradlom Božieho slova, Bibliou. Najsvätejší je ten človek, ktorý naplno súhlasí s Bohom.

b. Svätosť je prítomná vtedy, ak sa daný človek usiluje vyhnúť sa každému hriechu a hľadá, ako naplniť každú známu Božiu požiadavku. To znamená mať myseľ, ktorá miluje Božie cesty. Svätosť znamená cítiť sa ako Dávid, keď zvolal: „uznávam za správne všetky tvoje nariadenia o všetkom a nenávidím každú cestu falše" (Žalm 119:128). Pavol mohol vyznať: „radujem [sa] so zákonom Božím podľa vnútorného človeka" (Rímskym 7:22).

c. Svätosť je zápas s cieľom podobať sa na Ježiša, žiť život viery v Ježiša, denne z neho čerpať pokoj a silu. Svätosť znamená mať „myseľ Kristovu" (1. Korintským 2:16) a tak sa stávať „súpodobným obrazu [Božieho] Syna" (Rímskym 8:29). Kristus bol odpúšťajúci, nesebecký, milujúci, pokorný a poslušný Bohu. Kristus verne svedčil o pravde, zapieral seba samého, aby slúžil iným, bol pokorný a trpezlivý, keď ho urážali, odvážne na verejnosti karhal hriech, neprestajne konal dobro a často bol na modlitbách. Ak sa máme podobať Kristovi, potom musíme nasledovať jeho príklad v našom každodennom živote. „ Ten, kto hovorí, že zostáva v ňom, je povinný, j ako on chodil, i sám tak chodiť" (1. Jána 1:6). Ušetrili by sme si veľa času a vyhli sa mnohým hriechom, ak by sme si častejšie kládli otázku: „Čo by povedal resp. vykonal v takejto situácii Kristus?"

d. Svätí ľudia sa vyznačujú pokorou, láskavosťou, trpezlivosťou a tým, že netrvajú na svojich „právach". Vynikajúci príklad týchto vlastností nachádzame u Mojžiša, keď proti nemu hovorili Áron a Mária (Numeri 12:3) a u Dávida, keď ho preklial Šimei (2. Samuelova 16:10).

e. Svätí ľudia nie sú pôžitkárski. Nedopustia, aby hriešne túžby, žiadosti a nemorálne sklony ovládali ich život, ako aj Ježiš vystríhal svojich nasledovníkov: „vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň" (Lukáš 21:34); (pozn. red.: V súčasnej dobe sa toto varovanie nepochybne vzťahuje aj na sexuálnu promiskuitu, alkohol, drogy a čokoľvek iné, čo vytvára návyk.).

f. Svätí ľudia sú plní lásky - tej lásky, o ktorej Ježiš hovoril v Kázni na hore a ktorú Pavol opisuje v 1. Korintským 13. Tam, kde sa nachádza táto láska, klamstvo, podvody, krádeže, akékoľvek ubližovanie iným ľuďom nemajú šancu!

g. Svätosť, to je láska v akcii. Nespočíva len v tom, že nekonaní zlé, ale hlavne v tom, že činím dobré. Dorkas „bola plná dobrých skutkov a milodarov, ktoré dávala" (Skutky 9:36). Pavol mohol pravdivo napísať kresťanom v Korinte: „ja veľmi rád vynaložím, i sám seba cele vynaložím za vaše duše " (2. Korintským 12:15).

h. Svätosť sa snaží o čistotu mysle i srdca. Takýto človek sa hrozí každej nečistoty na duchu a vyvaruje sa všetkého, čo by ho viedlo do nehanebnosti. Kto si môže dovoliť nepozornosť v tomto ohľade, ak sám Dávid (2. Samuelova 11) - muž podľa Božieho srdca - spáchal taký závažný hriech? Za čias starého ceremoniálneho zákona bol v Izraeli každý, kto sa čo i len dotkol kosti alebo mŕtvoly, v okamihu nečistým pred Bohom. Len málo kresťanov to myslí s čistotou mysle a srdca dostatočne vážne!

i. Svätosť znamená hlbokú úctu k Bohu a jeho cestám. Podobne ako dieťa, ktoré sa chce správať tak, aby sa rodičom páčilo, aj kresťan miluje Boha a chce sa mu páčiť. Nehemiáš je toho skvelým príkladom, keď v istom momente odmietol konať zle, hovoriac: „ ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom " (Nehemiáš 5:15).

j. Svätí ľudia sú pokorní, vždy pokladajú iných za hodnejších od seba. Takíto ľudia budú vždy vnímať vo vlastnom srdci viac zlého než v živote iných ľudí. Rozumejú tomu, na čo myslel Abrahám, keď povedal: „kým som ja prach a popol" (Genesis 18:27) a Jakob, keď povedal: „nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi" (Genesis 32:10, evanjelický preklad) a tiež i Pavol, keď napísal: „Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvý som ja " (1. Timoteovi 1:15).

k. Svätí ľudia si spoľahlivo plnia svoje povinnosti a sú verní vo vzťahoch. „A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše j ako Pánovi a nie ľuďom" (Galatským 3:23), napísal Pavol do zboru v Kolosách. Svätí ľudia si majú klásť za cieľ konať všetko poriadne - byť
dobrými manželmi, manželkami, deťmi, rovnako dobrí v súkromí i na verejnosti, príkladní v práci i v domácnosti. Svätosť nestojí za veľa, ak sa na tento cieľ zabúda.

l. Nakoniec, svätí ľudia zmýšľajú duchovne. Uvedomujú si, že tento život je prípravou na nebeský. Znamená to, že ochotne akceptujú skutočnosť, že jediné veci skutočnej hodnoty tu na zemi sú tie, ktoré nás pripravujú pre budúci život.
Zaoberali sme sa charakterom tých, ktorí sú právom označení za „svätých". Nech sa však žiadny kresťan nenechá odradiť týmto zoznamom cieľov. Svätosť sa dá dosiahnuť len cez veľké úsilie. Napredovanie v svätosti so sebou prináša neustále rastúce uvedomovanie si hriechu. Posvätenie je vždy postupné dielo a aj v najlepšom prípade je to dielo nedokonalé. Aj najväčší svätí môžu stále mať v Božích očiach nejednu škvrnu. Slnko je každú chvíľu zastreté mrakmi a dokonca má na povrchu škvrny!
Aj keď si uvedomujeme slabú a hriešnu stránku ľudskej prirodzenosti, obraz svätosti, ktorý tu podávam, má byť neprestajným cieľom každého kresťana. Zápasme, aby sme takými boli, aj keď v tomto okamihu takí ešte nie sme.

2. Vysvetlenie, prečo je praktická svätosť dôležitá

a. Musíme byť svätí, pretože to Boh prikazuje v Biblii. Pán Ježiš povedal svojím učeníkom: „lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizejov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva" (Matúš 5:20). A ešte: „ vy tedy buďte dokonalí, j ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý" (Matúš 5:48). Peter takisto napísal kresťanom: „podľa toho Svätého, ktorý vás povolal, aj sami buďte svätí, v každom obcovaní. Pretože je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý" (1. Petra 1:16).

b. Musíme byť svätí, pretože Kristus prišiel na svet kvôli tomu, aby nás učinil svätými. „Kristus miloval cirkev" napísal Pavol, „ a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kú peľom vody, slovom" (Efezským 5:25,26). Kristus nezomieral len s cieľom, aby nás zachránil pred trestom za hriech, ale tiež aby nás vytrhol z moci hriechu. Hovorí sa o veriacich ako o „vyvolených"? Áno, je to pravda skrze posväcujúce dielo Ducha. Sú „predurčení"? Je to preto, aby boli premieňaní na podobu Božieho Syna (Rímskym 8:29). Zvolil si ich? To preto, „aby sme boli svätí a bezvadní pred ním " (Efezským 1:4). Povolal ich Boh? Áno, povolal nás „svätým povolaním" (2. Timoteovi 1:9). Práve trpia? Boh to koná „pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti" (Židom 12:10, evanjelický preklad). Ježiš je úplný Záchranca, ktorý nielenže zbavuje kresťana viny za hriech, ale rovnako aj láme moc hriechu v živote veriaceho a uspôsobuje ho pre svätý život.

c. Svätosť je dôkazom, že viera v Krista je skutočná. Jakub nás upozorňuje, že existuje aj mŕtva viera. Skutočná viera prinesie ovocie, spôsobí v nás svätosť (Jakub 2:17, 18). Domnievam sa, že ľudia zomrú v presne takom stave, v akom žili. Len tí, ktorí žijú svätý život, aj zomrú v spravodlivosti.

d. Svätosť v našom živote dokazuje, že naša láska k Pánovi je úprimná. Naplno to objasňujú slová Pána Ježiša: „Ak ma milujete, ostrihajte moje prikázania" (Ján 14:15). „Ten, kto mňa miluje, bude milovaný od môjho Otca, i ja ho budem milovať a zjavím mu seba" (Ján 14:21). „Zostaňte v mojej láske" (Ján 15:9). Len ťažko by sme našli zrozumiteľnejšie slová.

e. Svätosť je svedectvom o tom, že sme Božie deti. Židom, ktorí o sebe tvrdili, že sú Božie deti, Ježiš povedal: „Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma " (Ján 8:42). To, či skutočne patríme do Božej rodiny, musíme dokázať naším konaním.

f. Keď sme svätí, pobádame tým iných, aby aj oni hľadali svätosť. Vlastným životom neprestajne dávame dobrý alebo zlý príklad, sme tichou kázňou, ktorú okolie číta. Je to hanba, ak naša kázeň prospieva agende diabla, a nie tej Božej. A tak, ak už pre nič iné, zápasme o svätosť pre dobro iných! „Aby jestli aj niektorí neveria slovu, boli získaní pobožným obcovaním... bezo slova vidiac vaše v bázni mravočisté obcovanie" (1. Petra 3:1).

g. Naše aktuálne potešenie závisí od miery našej svätosti. Pričasto zabúdame na prepojenie medzi zármutkom a hriechom. Zabúdame, že v Božom pláne naše šťastie závisí od toho, ako naplníme jeho vôľu. „Nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou... po tom... upokojíme pred ním [Bohom] svoje srdcia" (1. Jána 3: 18,19). Keď učeníci opustili Krista a utiekli, vyhli sa síce nebezpečenstvu, ale skončili ako úbožiaci. Keď ho neskôr odvážne vyznali pred ľuďmi, radovali sa, „že boli učinení hodnými byť pohanení pre meno Pána Ježiša " (Skutky 5:41).

h. Bez svätosti tu na zemi nebudeme nikdy pripravení na svätosť v nebi. Smrť nezmení náš charakter. V súdny deň vstaneme a budeme mať presne ten istý charakter ako v deň, keď sme zomreli. Len tí, čo sa na nebo pripravia, budú v nebi šťastní. Predstavte si na okamih, že by ste dostali povolenie vstúpiť do neba bez svätosti - čo by ste tam robili? Všade v nebi je svätosť, a tak sa natíska otázka, koľko potešenia by ste z neba mali? Dovoľte mi pripomenúť verš uvedený na začiatku tejto kapitoly: „Stíhajte...posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána". Bezpochyby nás tieto slová vyzývajú k sebaskúmaniu. Sme svätí? Rozmýšľame, cítime a konáme tak, ako vieme, že by rozmýšľal, cítil a konal Kristus? „Každý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako j e aj on [Kristus] čistý" (1. Jána 3:3). Očisťovať sa nie je ľahké, aleje to nevyhnutné.
Nepýtam sa, či pravidelne navštevuješ zbor alebo či si pokrstený alebo či sa nazývaš kresťanom. Nepýtam sa ani, či schvaľuješ svätý život u iných ľudí. Dokonca ma ani nezaujíma, či dokážeš rozprávať o svätých veciach - pýtam sa na niečo oveľa podstatnejšie: „Si práve v tento dnešný deň svätý?"

3. Niekoľko rád pre tých, ktorí túžia po svätosti

a. Začni Kristom. Niekedy sa ľudia pokúšajú o svätosť a výsledkom je iba skľúčenosť a beznádej. Stačí sa len obrátiť ku Kristovi, prísť k nemu vierou a pripojiť sa k nemu. Ježiš sám to vyjadril takto: „bezo mňa nemôžete nič robiť" (Ján 15:5).

b. Svätosť je jedinečný dar, ktorým Kristus obdarúva svoj ľud. Do stávame ju ako výsledok nášho pripojenia sa k Pánovi. Ak naozaj túžiš po svätosti, potom ťa vyzývam: „Nečakaj viac na nič a na nikoho, choď ku Kristovi".

c. Ak máme vytrvať v posvätení, musíme zostávať v Kristovi. On je ten lekár, ku ktorému musíš každodenne prichádzať, ak máš zo stať duchovne zdravý. On je manna, ktorú musíš dennodenne jesť, skala z ktorej potrebuješ nepretržite piť. „ Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje" (Filipským 4:13), napísal Pavol. Nech Boh dá, aby čitatelia týchto stránok poznali tieto skutočnosti cez vlastnú skúsenosť a nie iba z počutia!