Kain a Ábel

Kain a Ábel

Pozrime sa dnes na Kaina a Ábela. Určite tento príbeh všetci dobre poznáme. Kain aj Ábel boli obetovať Bohu. Boh však vzhliadol k Ábelovej obeti, ale Kainovu si nevšimol. To Kaina nahnevalo.

Zástancovia Armianizmu a strednej cesty, tu hľadajú možnosti prečo sa tak stalo. Niekto tvrdí, že Kain mal pokrivenejší charakter, alebo že mal špinavšie srdce ako Ábel. V Písme však tento názor nemá oporu. Kain aj Ábel čo sa týka srdca, boli na tom rovnako. Srdce človeka je zradné a klamné - to Písmo učí. Pán Ježiš hovorí, že práve z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, klamstvá, vraždy atď. Teda čo sa týka srdca, Kain aj Ábel mali rovnako zlé srdce.
Ďalším názorom je to, že Ábel mal silnejšiu voľu, alebo že Ábel bol zbožnejší ako Kain. V Písme sa ani tu nenacháza nič, čoho by sme sa mohli chytiť. Nikde nečítame, že Ábel sa viac modlil, alebo že by sa viac venoval Bohu. Čítame, že Adam a Eva mali dvoch synov a bodka. Potom prišli obetovať a Boh sa rozhodol, že Ábelova obeta je mu milšia. Nič viac v Písme nie je.

Keď čítame kázne alebo názory na tento príbeh, vždy sa hľadá u človeka akási chyba. Kain mal byť taký a onaký, mal urobiť to alebo ono. Týmto pisatelia obviňujú Kaina z toho, že urobil veľa nesprávnych vecí a preto zhrešil a zabil. Akokoľvek sa na to budeme pozerať z tohto pohľadu, že Kain urobil množstvo chýb, alebo aspoň minimálne jednu chybu, budeme sa do toho iba zamotávať.

Božie Vyvolenie.

Pozrime sa na ten príbeh z pohľadu Božieho vyvolenia. Boh sa jednoducho rozhodol že Ábelova obeta je mu milšia. Nič viac v tom nie je nutné hľadať. Boh má právo si vybrať koho obdaruje viac alebo menej. Boh nie je nikomu nič dlžný, nikomu nič nemusí dať a nikoho nemusí zachrániť. Tu sa začne ozývať kresťanský humanizmus - Boh je povinný, Boh musí, Boh má urobiť čo je v Jeho silách.
Nie vážení čitatelia. Boh sa rozhodne a Jeho rozhodnutie je pevné, má zmysel, je spravodlivé. Humanistická spravodlivosť je v tom, že všetci ľudia by mali mať všetkého rovnako. V živote to tak však vôbec neplatí a už vôbec to neplatí o Biblickom nazeraní na svet.
V Biblickom ponímaní je Boh ten, kto rozdáva alebo nerozdáva. A keďže nikomu nič nie je dlžný, je od Neho obrovská láska už len to, že ľudí ktorí ani len o Neho nezakopnú, sa majú vo fyzickom svete vcelku dobre, ba niektorí nadštandartne. Boh teda obdarúva človeka podľa svojej vôle. Keby sa Boh nepozrel ani na Kainovu, ani na Ábelovu obetu, aj to by bolo spravodlivé. Obaja sú totiž hriešni a obaja si zasluhujú smrť. Už to, že Boh sa rozhodol vzhliadnuť aspoň na jednu obeť týchto dvoch hriešnikov, je od Boha nevýslovná láska.

Boh sa rozhodol že Ábelova obeta je mu milšia. Nič viac za tým nehľadajme. Boh sa rozhodol, že jednu nádobu urobí na bežné používanie a inú na slávnosti. Boh má na to plné právo. My nie sme v pozícii, aby sme mohli Bohu diktovať, ako sa On má zachovať a ako má rozhodovať. My sme zhrešili a stratili s ním kontakt. Je len Jeho milosť to, že sa ku nám priznáva a že si niekoho vyberie a ospravedlní.
Keď čítame o Luciferovom páde a jeho tretine anjelov ktorí sa vzbúrili, Boh sa rozhodol ich nezachrániť. Myslime na to! Boh nezachránil ani jedného padlého anjela, nechal ich vo svojich bludoch. To isté mohol urobiť aj s človekom. Ale tu urobil výnimku a rozhodol sa, že niektorých ľudí spasí, skrze svojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista.

V tomto príbehu nie je však Boh úplne nevšímavý ani voči Kainovi. Hovorí mu: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj!

V tejto vete vidíme to, ako mám Boh dáva zákon a k tomu prikladá, že keď budeme zákon dodržovať, vyhneme sa problémom. Táto veta nám hovorí o našej slobodnej voľbe a z nej vyplývajúcej zodpovednosti. Sme plne zodpovední za to, čo v živote vykonáme. Problém je však ten, že z nášho zlého srdca nevieme vykonať nič dobré. Vieme vykonať iba veci, ktoré sú buď úplne zlé a skazenené, alebo skutky ktoré navonok síce vyzerajú dobre, možno aj zbožne, ich stredom je však naše ego a nie oslava Boha.

Kain vedel čo má robiť. dostal inštrukcie. Boh ho však nechal napospas svojmu zlému srdcu. Nepriznal sa ku nemu, čo napokon ani nemusel pretože mu nič nedlhoval, ale aj to je spravodlivé. Ak by sa Kain začal modliť k Bohu, aby mu vzal z jeho srdca zlé úmysly, určite by ho Boh vyslyšal a pomohol mu. Ale keďže Boh sa odvrátil od Kaina, Kain sa tešil zo svojej takzvanej slobody vlastného rozhodovania, svojej slobodnej voľby, ktorá však bola zlá, pretože bola podporená jeho skazeným a zlým srdcom. Preto Kain zhrešil a zabil. Viniť Boha nemôžeme že ho nechal tak.

Humanisti budú zhrození z takéhoto Boha, ktorý nepomáha každému človeku. Pravda je však taká, že človek svojou zvrátenosťou si zasluhuje okamžitú smrť, podobnú potope sveta. Boh by sa nemal na človeka pre jeho hriešny a skazený spôsob života ani len pozrieť - to by bola úplná Božia spravodlivosť. No Boh dáva nepochopiteľne svietiť slnko na všetkých ľudí, dáva človeku materiálne zabezpečenie, prácu, peniaze, lásku, rodinu. Toto všetko má človek od Boha naviac - to Boh skazenému človeku dávať nemusí a predsa dáva. Spása ešte nieco oveľa viac ako hmotné zabezpečenie. Je to Jeho maximálna láska, nepochopiteľná láska. Táto láska však nesmeruje ku každému. Nie každý človek bude spasený, o tom nie je nutné polemizovať. Tu sa zhodnú všetci kresťania, že nie každý človek príde ku spáse. Stačí sa pozrieť okolo seba medzi pohanov, ktorí odmietajú Boha.

Tento príbeh nám prehovára do dnešnej doby. Svet je rozdelený na ľudí ako sú Kain a Ábel. Navonok sme rovnakí, sme hriešni, všetci zasluhujeme večnú smrť. Ale Boh sa rozhodol že niektorých ľudí zachráni skrze kríž a od iných ľudí odvráti tvár. Ak by Boh odvrátil tvár od všetkých ľudí, čo by bolo to najspravodlivejšie, nikto by nemohol povedať ani pol slova, všetci by išli do zatratenia. Boh však na kresťanov priaznivo pozerá a na pohanov nepozerá. Presne ako v prípade Kaina a Ábela. Pohanom však dal ten istý zákon, tú istú Bibliu, to isté Božie slovo, ten istý návod ako prísť do nebeského kráľovstva. Sú teda plne zodpovední za to, či túto výzvu vezmú vážne. Z ich zlého a skazeného srdca, si však zvolia zle! Písmo, Božie slovo, Bibliu odmietnu a budú sa obzerať po niečom inom, čo ich žiaľ nespasí.

Všetci sme ako Kain. Ak sa Boh ku nám neprizná, svojou slobodnou voľbou sa rozhodneme pre všetko možné, len nie pre Boha. Modlime sa k Bohu, aby nás Boh viedol a pozeral sa naše obete priaznivo. To môžeme a máme robiť. Na to nás Boh obrátil, aby sme sa k Nemu obracali a modlili. Ale sami sa rozhodnúť nebyť ako Kain - bez Boha, iba akýmsi príkazom, je nereálne.
 
Ábel bol spravodlivý muž a páčil sa Hospodinovi. Nie preto, žeby bol spravodlivý sám od seba. Bol spravodlivý preto, lebo ho Boh urobil spravodlivým. A v tomto príbehu tento spravodlivý muž umiera a vrah zostáva ďalej žiť. Aký podobný obraz vidíme aj dnes. Veľa ľudí zomiera rukami vrahov a tí si kráčajú svetom ďalej akoby sa nič nestalo. Tento príbeh nám ukazuje nespravodlivosť aká na zemi panuje.

Ale v konečnom dôsledku, v ktorej koži by ste chceli byť, na tom poslednom spravodlivom súde, kde nepomôžu kontakty, známosti, peniaze? Chceli by ste byť v koži Ábela alebo Kaina? Modlime sa za seba aby sme boli spravodlivými ako Ábel, modlime sa za našich známych, rodiny, priateľov, kolegov, aby ich Boh obrátil na pravú vieru. Lebo ak Boh bude mať od nich odvrátenú tvár, z ich zlého srdca budú vychádzať iba zlé rozhodnutia.

Tento príbeh ukazuje na plnú Božiu suverenitu, Ukazuje na to, že Boh má plné právo sa rozhodnúť pre svojho miláčika, má právo si vybrať. Božím vyvolením sa tento príbeh hravo vysvetľuje. Ak však dávame do popredia ľudskú vôľu a voľbu, naopak Boha nechávame čakať ako sa Kain rozhodne - narazíme na množstvo problémov.

Len Bohu patrí sláva. Amen