Noach (Noe) a potopa sveta

Noach (Noe)

Meno Noach alebo v niektorých prekladoch Noe, je nám známe vďaka celosvetovej potope. On a jeho blízka rodina prežila túto azda najväčšiu katastrofu v dejinách ľudstva. Prečo sa to stalo, prečo Noach napokon prežil? Pozrime sa na tento príbeh z Božieho vyvolenia a Jeho lásky k nám.

Biblia hovorí:

Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil. Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových.

V prvom riadku jasne čítame o tom, že človek pred potopou bol totálne zlý a skazený. Všetko zmýšľanie človeka bolo neustále zlé. Tu si veľa ľudí povie, že pred tou potopou to musela byť naozaj zlá generácia. Niekto si pomyslí, že teraz sme na tom oveľa lepšie a môžeme sa tešiť, že človek dneška až taký skazený nie je. Veď napokon sme prešli nejakým vývojom a smerujeme neustále k dobrému.
Takéto učenie je absolútne mimo Písmo. Je to nejaká humanistická idea, ktorá sa do sveta neustále infiltruje cez médiá a satanove klamy. Pravda je však taká, že aj po potope sveta človek zostal zlý a skazený aj naďalej.

Hneď ako skončila potopa v Písme čítame: Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.

Zmýšľanie človeka sa nezmenilo ani po potope sveta. Myslenie a voľba človeka zostáva aj naďalej zlá - už od mladosti. Zhoduje sa to z ďalšími a ďalšími veršami Písma nielen starej zmluvy, ale sám Ježiš hovorí akí zlí vlastne sme. Hovorí o skazenom srdci a po stretnutí s bohatým mládencom vraví, že všetci ľudia sú zlí, iba Boh je dobrý. Je to tvrdé ale pravdivé skonštatovanie.

Vráťme sa k Noachovi. Písmo o ňom hovorí: Nóach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Nóach chodieval s Bohom.

Ako je to možné, že Noach bol spravodlivý, keď celý svet bol skazený?

Komentáre k tomuto príbehu sú rôzne, dávajú nám Noacha ako vzor, čo určite aj vzor je. Otázka však zostáva, ako je to možné, že Noach bol spravodlivý a bezúhonný?
Často sa stretneme s tým ako Noach bol spravodlivý preto, lebo dôveroval Bohu, lebo konal dobré skutky, lebo sa určite modlil. Dokonca Písmo hovorí, že chodil s Bohom. Ako je to možné, že iba Noach chodil s Bohom a nikto iný? Ak prehliadneme Božie zvrchované vyvolenie, ak prehliadneme to, že Boh je ten Najvyšší, zvrchovaný Pán, ktorý stvoril tento svet a naprogramoval ho do poslednej bunky a atómu, budeme sa v tomto príbehu zamotávať. Veľa ľudí obdivuje Noacha, aký bol silný, mal pevnú vieru, naopak Boh je niekde v pozadí a obkusuje si nechty, či sa aj Noach nezlumpuje ako svet, či vytrvá v stavaní lode.

BOŽIE VYVOLENIE

Pozrime sa však na tento príbeh z Božieho vyvolenia. Boh si Noacha vybral spomedzi toho skazeného ľudstva, daroval mu spravodlivosť a bezúhonosť. Noach by bez Božej vôle zhrešil presne tak, ako okolitý svet. Ale práve Boh sa ho ujal a preto Písmo o ňom hovorí, že Noach bol spravodlivý. Nie preto bol spravodlivý lebo to mal v sebe. Spravodlivý bol preto, lebo mu Boh spravodlivosť daroval.

Písmo hovorí: Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových!

Čo dodať k tomuto úžasnému veršu? Boh oľutoval že stvoril človeka, ale Noach našiel milosť u Boha. Pripomína vám to Pavlove listy? Tam sa píše: z milosti ste zachránení (spasení)! Nie je to z vás, je to Boží dar, nie z vašich skutkov, aby sa nikto nechválil.

Boh sa rozhodol že Noacha zachráni, rozhodol sa z jeho rodu vytvoriť nové ľudstvo. Prečo? Na to je jednoznačná odpoveď: nevieme. Nevieme aký bol v tomto Boží zámer, prečo Boh ospravedlnil iba jednu rodinu na čele s Noachom. Jedno však vieme určite. Noach bol zachránený iba vďaka Bohu. Bez Boha by bol v jednom rade so skazeným svetom. V ničom by sa neodlišoval, v ničom by nebol lepší ako ostatní. Ale Noach našiel milosť u Boha, v tom bola jeho spravodlivosť - v Bohu samotnom, nie v sebe.

SÚČASTNOSŤ

Ako sa tento príbeh dotýka nás, ľudí 21 storočia. Z Písma vieme, že Noach staval loď záchrany a staval ju desiatky rokov. Možno niekde na púšti, určite na súši. Vieme si predstaviť ľudí, ktorí sa chodili pozerať, čo to ten blázon Noach robí. Určite sa ho na to aj pýtali a on mi odpovedal, že Boh mu prikázal postaviť veľkú loď, aby sa v nej zachránil každý, kto sa chce vyhnúť obrovskej potope.
Istotne sa tieto reči šírili ako lavína medzi ľudom a Noach bol u nich úplný hlupák. Veril v nejakého neviditeľného Boha a dokonca mu tento Boh povedal, že má postaviť loď, lebo príde potopa. Noach bol vystavený na posmech. V tej dobe bola zem určite veľmi skazená, vraždy boli na dennom poriadku. Napriek tomu nečítame nikde, že by mal Noach problémy s prepadmi od skazených ľudí. Boh ho ochraňoval, stál na jeho strane. Bol Jeho vyvolený a to so všetkým čo k tomu patrí. Aj s ochranou jeho osoby. Pozrime sa na dnešok.

V našej dobre je touto loďou evanjelium a Ježiš Kristus. Tak ako za Noacha bola loď jedinou možnou záchranou, tak dnes je touto jedinou záchranou Pán Ježiš. Ježiš hovorí, že iba cez Neho sa môžeme dostať k Otcovi. Vo svete je veľa prúdov, veľa falošných učení a aj veľa náboženstiev. Náboženstvá vznikajú uctievaním rôznych ľudí, rituálov, sošiek, obrazov a podobne. Človek si v tom chaose pomyslí, že veľa ciest vedie k Bohu, stačí si vybrať. Ježiš však hovorí: Ja som Cesta, Pravda i Život. Nikto nepríde k Otcovi, ak nie skrze mňa. Vyhlásenie hodné Boha.

Určite aj v dobe Noacha ľudia mali modly, náboženstvá, alebo boli azda príliš racionálni aby uctievali sami seba. V ich prípade bola len jedna záchrana pred skazou - Noachova loď, Noachova archa. Len skrze túto loď bolo možné vyhnúť sa budúcej skaze.
Dnes je touto loďou Ježiš, ale už oveľa väčšou ako bola archa. Ježiš totiž neponúka iba krátkodobý život po nejakej katastrofe, Ježiš ponúka večnosť. Kto do tejto loďe nenastúpi, skončí ako väčšina ľudí za potopy. Lenže narážame na ten istý problém. Aj dnes sa z ľudí, ktorí veria neviditeľnému Bohu, ktorý je Duch, iní posmievajú a ťukajú si na čelo.
Aj dnes sa ľudia nechcú dať zachrániť v arche zvanej Ježiš Kristus, myslia si že je to všetko iba výmysel nejakých fanatikov. Ale raz príde deň, ako tento deň prišiel aj za čias Noacha, keď sa zatvorilo veko lode a spustil sa lejak. Už nebolo možné dať sa zachániť, pretože jediná záchrana zatvorila vchod. Azda si mnoho ľudí spomenulo na Noacha, na to ako staval loď, ako ich varoval pred Božím súdom - bolo však neskoro.

Takýto deň príde onedlho opäť na našu zem. Pán Ježiš sa vráti v sláve. Už nie ako Ten, ktorý trpí za hriechy, ale ako Ten, ktorý prišiel súdiť. Súd bude strašný, ale spravodlivý.

Dajme sa zachrániť, pokiaľ žijeme v tomto pominuteľnom tele. Ak nás Boh k sebe pritiahol, buďme vytrvalí a silní. Modlime sa nielen za nás, ale hlavne za ľudí ktorí Ježišovu archu záchrany odmietajú. Zvestujme evnajelium ďalším ľuďom, určite sa medzi nimi nájdu takí, ktorí mu porozumejú a Krista ako jediného záchrancu prijmú.
Nikdy však nezabudnime na to, že len z Božej milosti máme záchranu a záchrancu - nie je to z nás, nechváľme sa skutkom ktorý za nás vykonal Boh. Ďakujme mu, modlime sa k Nemu, zhovárajme sa s Ním, plačme nad svojou skazenosťou, nad našou jedinou schopnosťou odísť po smrti do zatratenia. Plačme nad tým, že Boh nám skze Ježiša ponúka východisko, že nás nenecháva zahynúť. Tak ako Boh toto východisko ponúkol Noachovi a jeho rodine, je ponúknuté aj nám.

My nemáme možnosť odmietnuť, my máme možnosť toto iba prijať. Ak by nás Boh postavil pred možnosť odmietnuť alebo prijať evanjelium, určite by sme na základe nášho skazeného srdca túto voľbu zavrhli a evanjelium odmietli.
Kresťanský humanizmus sa príliš drží takzvanej slobodnej voľby alebo dokonca slobodnej vôle. Modlitba Pánova nás však učí, že najlepšia voľba je tá, keď našu slobodnú vôľu odvrhneme a necháme sa riadiť vôľou Božou. Aj keď patrím medzi protestantských kresťanov, nedá mi nespomenúť Františka z Assisi. Ten sa modlil denne modlitbu o to, aby mu Boh vzal jeho slobodnú vôľu a nahradil ju Svojou vôľou. František niečo o tomto vedel. Vedel že ľudská voľa je podmieňená skazeným srdcom, teda každé rozhodnutie je buď zlé, alebo rúhavé, egoistické, hľadajúce iba svoj prospech. Preto zabudnime na svoju vôľu, zabudnime na humanistické učenia ktoré vyzdvihujú skazeného človeka. Oslavujme Boha a Jeho vôľu. Nepýšme sa niečím, čo Bohu totálne odporuje. Modlime sa radšej: Buď vôľa Tvoja - nie moja. To je význam modlitby Pána. Ako často s kazateľníc počúvame, ako máme byť hrdí na slobodnú vôľu, ale Pán nás učí aby sme sa pokorili pod Pánovú vôľu. Inak sa s kresťanstvom minieme. Naša vôľa nás zvedie do záhuby, Pán však ako dobrý pastier nás vedie do večného života. Ale iba keď sa našej vôle zbavíme a poslušne Pána ako ovce budeme nasledovať.

Odhoďme našu vôľu, poddajme sa Pánovej vôli, nastúpme na archu zvanú Kristus a dajme sa zachrániť. K tomu ďakujme a ďakujme, modlime sa a modlime. Boh pre nás všetko urobil, my iba nastúpime v dôvere v Neho.

Len Bohu sláva. Amen.